Rozhodnete sa predať svoje staré auto, pretože plánujete kúpu nového, resp. novšieho. Dáte si najskôr inzerát do novín, resp. na servery, ktoré sa špecializujú na predaj automobilov – a o pár dní Vám príde presne takáto SMS (doslovné znenie): „ Dobrý deň, na internete som našla vaše auto, o ktoré mám záujem. Až budete mať čas, zavolajte mi prosím na 0268268018. Ďakujem, Petra Budínska.“ Aký dojem máte z tejto SMS-ky? Po prvé, že sa jedná o súkromnú osobu, a po druhé, že o auto má záujem žena, takže predpokladáte, že sa nebude jednať o žiadne konfliktné jednanie. Po tretie -pri Vašom inzeráte bola aj cena, takže predpokladáte, že keď sa niekto ozval, s tou cenou viac-menej súhlasil, pri obhliadke sa dohodnete na zľave pár sto eúr a obchod bude uzavretý. Zavoláte teda na uvedené číslo, žiadna Petra Budínska sa Vám neozve, ale zato sa ozve pracovník autobazáru AAA Auto a povie, že to Vaše auto odkúpi za takú a takú cenu, napr. 5.000 €. Niekedy sa dokonca ponúkne, že pre auto si príde priamo k Vám domov. V duchu sa tešíte, že auto predáte, nastavíte sa už na kúpu toho novšieho a samotný predaj považujete už len za formalitu.  O pár hodín Vám pracovník AAA Auto zavolá, že bohužiaľ nemôže k Vám prísť osobne, lebo niečo. Tak autom idete do najbližšej pobočky s tým, že Vám bola sľúbená taká a taká cena. Ale oni Vám na tej pobočke povedia, že to auto vykúpia len za 2/3 ceny, ktorú Vám pôvodne povedali v telefóne – v tomto prípade za 3.300 €. Keď argumentujete telefonickým návrhom, odpoveďou je, že pracovník na telefóne auto nevidel, možno sa pomýlil, celkom tomu nerozumie atď. atď.

Čo urobia ľudia? Niektorí známi sa nechali „uvariť“, a auto im predali, aj keď inde by zaň dostali o 30.000 Sk viac (euro vtedy ešte nebolo). Iní sa nachytať nedali, išli do iného bazáru, a tých 30.000 Sk, resp. 1.000 € naviac za to auto bez problémov dostali.

Čo si o tom myslíte Vy? Poviete si možno, že taká je doba, že je to chytrosť toho bazáru, že ľudí vie nalákať do svojich predajní – a v tom je základ biznisu – dostať ľudí do svojej predajne a potom ich tam ukecať, uvariť, obalamutiť či presvedčiť (opäť nech si každý vyberie). A nakoniec veď žiadna škoda predsa nevznikla, nikto nikoho do ničoho nenútil, predávajúci sa mohol slobodne rozhodnúť, či auto predá alebo nie. Ak si to myslíte aj vy, tak sa nečudujte, že situácia na Slovensku je taká ako je – že kradnú skoro všetci a všade a že spravodlivosti sa človek na Slovensku nedovolá.

Ja vnímam situáciu ako účelové zavádzanie spotrebiteľa, poskytovanie klamlivých informácií a zároveň aj ako nekalú konkurenciu – voči iným bazárom, ktorí k svojim zákazníkom majú poctivejší prístup. A ako sa proti tomu brániť? Jednoducho – telefonáty z AAA Auto ignorovať a porozhliadnuť sa po nejakom inom bazáre. Mimochodom, o AAA Autobazáre sa zvlášť priaznivo nehovorí ani u susedov v Čechách – skôr naopak.

Neviem, aké sú skúsenosti zákazníkov, ktorí v tomto bazáre auto kúpili. Viem len, že keď sestra pred pár rokmi chcela kúpiť ojazdené auto, navštívil som s ňou aj pobočku v Žiline. Zo skúšobnej jazdy sa stal horor, lebo autu vôbec nesvietili predné svetlá (bola neskorá jeseň, večer a tma ako v rohu). Tak sme aspoň zapli výstražné smerovky. Hlavne, že mali všade dookola reklamy, že na každom aute skontrolovali ak si dobre pamätám 70 parametrov.

PS 1:

Vrcholom všetkého bolo, keď môjmu známemu o niekoľko dní zavolal iný chlapík z tohto bazáru a spýtal sa, ako bol spokojný s jednaním zamestnancov v AAA Auto. Zhodou okolností som bol vtedy s tým mojím známym, tak som im to po telefóne vysvetlil pekne po slovensky a hlavne šťavnato – že najskôr sa snažia ľudí o....ť a potom ešte majú tú drzosť a spýtať sa: „Ako sa Vám páčilo to, ako sme Vás chceli o....ť – stačilo Vám to alebo sme mali ešte pridať?“ A ako to už na Slovensku chodí, keď sa s niekým tak pekne a šťavnato porozprávate, zvyčajne aj niečo dosiahnete. A tak za pár dní zvýšili telefonickú ponuku o pár sto eúr. Stále je to však výrazne menej ako sa dá dostať v iných bazároch.

PS 2:

Nerobím žiadny biznis týkajúci sa predaja áut a ani nepracujem v podobnej firme. Vždy ma však hrozne naštve, keď nejaká firma vo veľkom praktizuje praktiky na hrane (už aj tak veľmi pofidérnych slovenských) zákonov.