Asi ste si už viackrát v živote povzdychli, prečo čas s rastúcim vekom ide, beží, ba priam letí stále rýchlejšie a rýchlejšie. Prečo jeden deň na základnej škole trval nekonečne dlho a prečo v dospelosti registrujeme už len Vianoce, Veľkú noc a dovolenku. Prečo všetci starší od nás (a je jedno koľko my máme rokov) sa nám zdajú pomalí až ťažkopádni, a tí mladší zase zbytočne rýchli až zbŕkli. A prečo malé deti neobsedia dlho na jednom mieste. Ale aj trochu iné otázky – prečo muži po 40-ke sa často začnú správať, ako keby mali znovu 18, prečo 10-ročné deti považujú 30-ročných za „starcov“ 60-ročných za Matuzalemov a prečo je pre deti budúcnosť taká vzdialená. Na všetky otázky a mnohé ďalšie mám svojské, ale vcelku logické vysvetlenie, ktoré súvisí s tým, ako ľudia vnímajú čas v rôznom veku svojho života. pokračovanie článku
Nemám rád reči o rómskej otázke. Už len tento pojem sám o sebe viac problémov vytvára ako rieši. Sú len občania Slovenska na strane jednej a štát na strane druhej. Kto chce Rómom skutočne pomôcť, mal by sa k ním začať správať ako k akýmkoľvek iným občanom Slovenska – a to vrátane práv, ale aj povinností. Správne riešenie určitého problému začína vždy položením si správnej otázky. A tak položím niekoľko otázok, ktoré keď si zodpoviete, sami nájdete vhodné riešenie. pokračovanie článku
Môj postoj k Matovičovi je od kauzy detektor lži a „očistenia“ predvolebnej kandidátky OĽaNO prinajlepšom vlažný. So záujmom však sledujem jeho spor s Bugárom o miesto podpredsedu Národnej rady. Miesto podpredsedu je tu totiž len zástupný problém a nejedná sa ani o rozhádanosť a rivalitu pravicových strán, ako to podávajú všetci politickí komentátori (mimochodom vôbec pritom nerozlišujú, kto je alebo nie je v práve). Ide o oveľa viac ako o nejaké miesto (miesta) v parlamente. Ide o to, aké ostruhy si Matovič vyslúži v prvom politickom zápase. Či sa na neho ostatní politici, novinári ale aj občania budú dívať ako na politického slabocha so siláckymi rečami, alebo ako na politika, ktorý o svoje záujmy dokáže zabojovať, aj keď výsledok je neistý. pokračovanie článku
Po týchto voľbách nastal ideálny stav. Všetci môžu spokojní, ako pravicové strany a ich voliči, tak aj ľavica a jej voliči. SMER-u sa splnil sen o milióne hlasov, a získal tým nádherný (ale danajský) dar vo podobe absolútnej väčšiny, KDH sa stalo lídrom pravice, z parlamentného šaša Matoviča je skoro pravicový líder, Most-Híd porazilo SMK, SDKÚ sa dostalo do parlamentu a SaS sa ako prvému nováčikovi podarilo obhájiť vstup do parlamentu. Zle nedopadli ani voliči. Tí ľavicoví získali istotu budúcich istôt a tí pravicoví zase jasne svojim stranám ukázali, čo od nich očakávajú: Dzurinda dostal od svojich voličov neuveriteľnú nakladačku, Lipšic predbehol Figeľa a Sulíkovi naopak jeho voliči odkázali, že za ním stoja. No povedzte, mohli voľby dopadnúť lepšie? pokračovanie článku
Možno ste už počuli o zákone padajúceho exkrementu (odborné synonymum pre slovo h...o). Závisí to hlavne od veku, pretože s týmto zákonom sa človek stretne väčšinou až po nástupe do zamestnania. Funguje jednoducho: ak sa v organizácii či firme vyskytne nejaký problém, začne sa hľadať vinník. Ide sa od riaditeľa, ten to hodí na námestníka, ten zas na nejakého vedúceho a nakoniec to skončí na nejakom radovom zamestnancovi, ktorý o tom nemal ani tušenia, resp. nebolo v jeho moci riešenie ovplyvniť. A to isté sa teraz deje v našej politike. Celé tie padajúce exkrementy začali u odpočutých rozhovorov politikov týkajúcich sa obrovskej korupcie za desiatky milíonov eúr, ale definitívne to pristalo na hlave niekoho, kto s tým vôbec nemá nič spoločné – Richarda Sulíka. pokračovanie článku
Opäť raz ďalší môj známy predával auto. Dal si inzerát na internet a opäť chtiac-nechtiac narazil na nemorálne/klamlivé/zavádzajúce (každý nech si vyberie najvhodnejší výraz) jednanie najväčšieho autobazáru na Slovensku a v strednej Európe – AAA Auto. Keď sa presne s rovnakým jednaním stretol iný môj známy pred 5 rokmi, bral som to ako určité nedorozumenie. Potom sa však to isté stalo ďalším mojim známym, takže už som pomaly začal nadobúdať istotu, že sa jedná o premyslenú obchodnú stratégiu na hrane zákona. A keď sa uvedené jednania zopakovalo už po x-tý raz, rozhodol som sa na to upozorniť aj vo svojom blogu. pokračovanie článku
Hneď po odstúpení premiérky začal Ivan Štefanec z SDKÚ čosi kvákať o nulovom volebnom potenciáli SaS. O pár dní ho nasledoval aj Ivan Mikloš – ale nie nadlho. Teraz už svoje slová mierni a ako podmienku vstupu SaS do budúcej koalície považuje zmenu názoru SaS v otázke Eurovalu. Čo bude v marci 2012, je vo hviezdach – možno už nebude euro v takej podobe, ako ho poznáme, a samotný Euroval bude už bezpredmetný a bezvýznamný. Ale možno aj nie. Ale v rámci pravice je toto jediná vážna nezhoda. Ak sa však pozrieme na odlišnosti medzi SMER-om a pravicou ako takou, tak podstatných odlišností nájdeme aspoň 20: pokračovanie článku
O pár mesiacov očakávate prírastok do rodiny. Cvičíte, študujete rôzne materiály, zdravo sa stravujete, vyhýbate sa káve atď. Skrátka robíte všetko preto, aby sa dieťatko narodilo zdravé. A napriek tomu sa pri pôrode občas stáva, že si dieťa z pôrodu odnáša doživotné následky. A to len preto, lebo lekári otrocky dodržiavajú naučené postupy a nevedia, respektíve nemajú záujem preniknúť do podstaty jedného problému. Ten problém sa volá paréza ruky, latinsky paresa plexus brachialis. A práve o tom je toto 26-minútové video. Video hovorí o pocitoch matky, ako aj o tom, ako tomuto neliečiteľnému zraneniu predísť. Môžem len potvrdiť, že pocity matiek z videa sa 100%-ne zhodujú s tým, čím si prešla a prechádza moja sestra. pokračovanie článku
Pri čítaní prieskumov volebných preferencií si nevdojak začínam robiť starosti o zdravotný stav Róberta Fica. Čím ďalej tým viac existuje reálna šanca, že sa po voľbách nielen obnoví pravicová koalícia, ale dokonca že bude mať aj viac než 79 hlasov. Tomu hovorím infarktový stav – pre Róberta Fica. pokračovanie článku
V celom tom hurhaji tlačových konferencií a vyhlásení trochu zanikol jeden moment, ktorý hovorí o povolebnej budúcnosti viac ako všetky vyhlásenia politikov dohromady. Ján Slota odmietol dať Sulíkovi podpisy, aby sa Sulík mohol obrátiť na Ústavný súd vo veci opakovaného hlasovania o Eurovale (potrebných je 30 podpisov). Celé mi to pripomína českú rozprávku Dařbuján a Pandrhola o Smrťákovi, ktorý pomáhal samozvanému dedinskému doktorovi systémom: „Lieč si ako chceš, ale keď ti ukážem, že tento chorý je môj a musí zomrieť, tak sa mi nebudeš pliesť do remesla“. Prevedené na Fico vs Slota: „Rob si politiku, akú chceš, ale keď ti odkážem, že zasahuješ do mojich záujmov, tak s tým okamžite prestaneš.“ pokračovanie článku
Prezident Ivan Gašparovič nie je práve moja šálka kávy – skôr naopak. S jeho rozhodnutím o odvolaní vlády Ivety Radičovej sa však nedá nesúhlasiť a celkom nerozumiem prekvapeniu politikov, ale aj novinárov. Stačí si prečítať článok Ústavy číslo 115, odsek 1: „Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.“ Ak by prezident vládu neodvolal, tak v prípade, že by sa nenašla ústavná väčšina na odsúhlasenie predčasných volieb, vláda, ktorej by bola vyslovená nedôvera, by mohla teoreticky vládnuť aj niekoľko rokov. pokračovanie článku
Nechápem, prečo sa koaliční partneri tak dlho vadili, keď existuje ešte jedna, tretia možnosť, ako sa vyhnúť plateniu do Eurovalu. Bonusom je, že každý Slovák by si ešte riadne namastil vrecká. S dôverou sa obraciam na vševedka Fica, že v takej či onakej podobe túto možnosť po voľbách začne realizovať. A v čom spočíva táto tretia možnosť? Usporiadajme slovenskú finančnú super maxi extra giga ultra mega žúrku a potom požiadajme o pomoc z Eurovalu! Veď 60% z toho nám aj tak neskôr odpustia! pokračovanie článku
Na Slovensku platí zákon (alebo možno rokovací poriadok parlamentu, čo je vlastne tiež zákon), že právna norma, ktorú Národná rada Slovenskej republiky neschváli, sa môže znovu prerokovať až o pol roka. Je to veľmi užitočné pravidlo. Zabraňuje tomu, aby sa nestalo, že nejaký zákon bude tak dlho predkladaný, až sa ho nakoniec nejako podarí schváliť. To funguje pri obyčajných zákonoch. Ale pri tak dôležitom zákone (uznesení, súhlasu alebo ako sa to vlastne volá), ako je Dohoda o Eurovale, to neplatí. Pritom tu ide o miliardy eúr a riziká obrovských škôd. Má to logiku alebo sa tu jedná o o politický megapodvod? pokračovanie článku
Kúpili ste si niekedy nejaký grécky výrobok s výnimkou ovocia, zeleniny alebo alkoholu? Ja osobne si nespomínam, že by som v obchode videl automobil alebo televízor vyrobený v Grécku, že by som počul o gréckej kozmetike alebo o gréckom výskume a podobne. Turistická sezóna trvá nanajvýš 4 mesiace a nie všetci môžu z nej žiť. Z čoho teda Gréci žijú? Z čoho majú násobne vyššie platy a dôchodky ako Slováci, Česi alebo Maďari? Okrem zdierania turistov (Grécko je najdrahšou európskou turistickou destináciou) sú to len peniaze európskych daňových poplatníkov, a to v 2 formách – poľnohospodárskych dotácií a pôžičiek z medzinárodných bánk. Grécko je tak najväčším parazitom (v prepočte na obyvateľa) v EÚ. pokračovanie článku
Neustále a na každom kroku musím počúvať a čítať, že Slovensko sa pomaly stáva nedôveryhodnou krajinou a hrobárom Európy, celého sveta a pravdepodobne aj celej Galaxie a paralelného vesmíru. To Slovensko, ktoré dodržuje alebo sa aspoň za cenu ťažkých ekonomických a hlavne politických obetí snaží dodržiavať všetky podmienky Paktu stability a rastu. To Slovensko, ktoré striktne trvá na pôvodných princípoch Európskej únie a Európskej centrálnej banky. To Slovensko, ktoré poctivo vykazuje svoje ekonomické výsledky. Ale nikde sa nedočítam o nedôveryhodnom Grécku, ktoré je pôvodcom celej krízy. Len eufemisticky o Grécku s ekonomickými problémami. Mám sto chutí zakričať: „Ľudia, a čože ste už načisto rozum potratili!?“ pokračovanie článku
Možno som paranoidný, ale mám podozrenie, že dnes sa v slovenských médiách stalo niečo, čo si nikto nedovolil ani za Mečiara. Akoby náhodou chvíľu pred začiatkom diskusných relácií na STV 1 (začína o 11:55) a Markíze týkajúcich sa Eurovalu sa v mojej káblovej televízii stratil signál STV1, STV2 a Markíza (ale nie signál ďalších asi 60 staníc) a bol obnovený o 13:28 – asi 20 sekúnd po skončení relácie Na telo na Markíze. Je to náhoda? pokračovanie článku
V relácii Pod lampou sa vo štvrtok večer stretli 3 prívrženci (I.Mikloš + 2) a odporcovia (R.Sulík+ 2) Eurovalu. Bola to typická vzorka, akú nájdeme všade v Európe. Ich diskusia ukázala, že pravou príčinou súčasnej krízy sú dve rôzne videnia sveta. Na jednej strane iracionálny svet prívržencov (mocných politikov), ktorí na podporu Eurovalu majú len politické argumenty a argumenty bu bu bu – čo by bolo, keby, a na strane druhej ľudí, ktorí sa opierajú o racionálne ekonomické aj psychologické argument. Tí však bohužiaľ nemajú veľký vplyv, aby mohli stav veci nejako ovplyvniť pokračovanie článku
Neustále sme zaplavovaní informáciami o mobiloch a autorádiách, ktoré umožňujú spárovať mobil s autorádiami. Vo veľkom sa predávajú hands-free (HF) sady do auta. V podstate sa vytvoril dojem, že jedinou možnosťou, ako legálne v aute telefonovať počas šoférovania, je mať Bluetooth telefón a nejaké ďalšie zariadenie (slúchadlo alebo autorádio), ktoré dokáže s telefónom komunikovať. A pritom existuje iná, veľmi jednoduchá a pohodlná metóda legálneho telefonovania, ktorá je oveľa praktickejšia ako párovanie mobilu. A navyše je zadarmo. pokračovanie článku
Neviem, či sa mám smiať, či plakať, keď sledujem vývoj okolo Eurovalu. Ešte za socializmu bežal vtip, že čo je 99 ekonómov a jedna pásavka zemiaková. Odpoveď: 100 škodcov národného hospodárstva. Na súčasnú situáciu by sa to dalo upraviť: Čo je 99 európskych politikov a jedna pásavka zemiaková? 100 škodcov eura a európskej ekonomiky. Každý krok, čo urobia politici, situáciu len zhoršuje, aj keď veľmi krátkodobo vidieť nejaké zlepšenie. A priam ma šokuje, ako sú aj naši politici celí žhaví, aby pustili do čiernej gréckej diery x miliárd našich a aj mojich eúr. A žhavé sú aj niektoré média, napríklad Pravda. Stále sa musím pýtať – kam sa podel zdravý rozum. Alebo inak – ako to bolo v tej obľúbenej reklame ?– A to tu už akože nikto nič negarantuje (ničomu nerozumie)? pokračovanie článku
Práve som dočítal článok, v ktorom sa autor čuduje, prečo vzdelaní rodičia odmietajú očkovať svoje deti. Každému predsa musí byť jasné, že očkovanie pomáha chrániť deti pred rôznymi chorobami. Ale ako to už v takýchto článkoch býva, je veľmi povrchný a používa klasickú novinársku skratku – niektorí rodičia odmietajú očkovať svoje deti. A vôbec ho nezaujímajú dôvody. Rozoberiem tu teda niekoľko dôvodov, kvôli ktorým aj aj odmietam automaticky prijímať akékoľvek očkovanie a o zmysluplnosti niektorých očkovaní pochybujem. pokračovanie článku
Z času na čas sa objaví obvinenie, že najlepším príkladom, že tá či oná vláda je zlá, je skutočnosť, že dve tretiny ľudí majú podpriemernú mzdu. Je to síce pravda, ale obviňovať niekoho z tejto situácie, je rovnaký nezmysel, ako vyčítať niekomu, že nie je schopný nakresliť trojuholník, v ktorom by niektorá zo strán bola dlhšia ako je súčet ďalších dvoch strán . Matematicky to jednoducho nie je možné. pokračovanie článku
Pred voľbami sa hovorilo hlavne o emisiách, nástenkovom tendri a predtým mýte, ale len okrajovo sa média venovali téme, kde sa plánovala rozkrádačka 100 krát väčšia ako pri emisiách. Číslovka 100 krát tu nemá význam veľa alebo veľmi veľa, ale skutočne 100 krát. Ak pri kauze emisie vznikla škoda 500 miliónov až 2,5 mld Sk (podľa uhla pohľadu), tak pri diaľniciach sa plánoval tunel najmenej za 100 až 200 milíard Sk. Mám dojem, že emisie boli podhodené len ako kosť pre svojho koaličného partner (SNS) od obžerskej hostiny SMERu. Rovnako boli pohodené ako kosť pre média, aby sa mali čím zaoberať, zatiaľ čo v pozadí kauzy a takmer verejne sa pripravoval diaľničný tunel (alebo skôr rozkrádačka) storočia. (Mimochodom mimovládna organizácia INEKO konštatovala, že PPP projekty sú predražené o 104 %.) pokračovanie článku
Opäť ma pri čítaní dnešnej tlače nadvihlo zo stoličky. Vlády sa menia, ale spôsoby ľudí zostávajú tie isté. Nakúpenie softvéru na elektronické verejné obstarávanie (ďalej len EVO) by vraj stálo 40.000 € na jeden subjekt. A keďže tých subjektov je 900, celé by to stálo 36 miliónov € - a to podľa Úradu pre verejné obstarávanie. Prvé, čo ma napadlo - majú úradníci u nás hlavu len na parádu, alebo aj na to, aby ňou rozmýšľali? Čo na relatívne jednoduchom softvéri môže stáť pre jeden subjekt 40.000 €? Ako je možné, že úradník, čo takéto niečo vypustí do sveta, ešte sedí na svojej stoličke? A prečo by sa mala pre každý subjekt verejnej správy kupovať jedna licencia, ktorú by mali nainštalovanú na svojom počítači? Prečo v období internetu nie je možné verejné obstarávanie centralizovať na nejakom úrade? Keď kupujem niečo na Ebay, tiež si nekupujem ani neinštalujem softvér na svojom počítači. Slovensko mi čím ďalej tým viac pripomína Absurdistán, alebo aspoň Kocúrkovo. pokračovanie článku
Hneď na začiatku sa priznám, že referenda som sa nezúčastnil, hoci som okrem jednej otázky súhlasil so všetkými. Nikto mi však nemôže vyčítať, že sa o dianie v spoločnosti nezaujímam - od roku 1989 som sa zúčastnil všetkých volieb vrátane tej, kedy sa volilo medzi Gašparovičom a Mečiarom. (Vtedy som to vyriešil po svojom - miesto hlasovacie lístka som do obálky dal karikatúru Mečiara s Gašparovičom vystrihnutú z denníka Sme.) Prečo som sa teda referenda nezúčastnil? V súčasnej podobe ho totiž považujem za takého mačkopsa, respektíve niečo ako „ani ryba, ani rak". De iure existuje, ale de facto politikov a ich strany ohroziť v žiadnom prípade nemôže. Pretože povedzme si otvorene, v referende ide takmer vždy o presadenie takých názorov, ktoré sú politickým stranám (alebo aspoň viacerým z nich) proti srsti. Kedy by som sa teda referenda zúčastnil, respektíve kedy by podľa mňa skutočne malo význam? pokračovanie článku
Včera sa v médiách objavila smutná správa, že osobné policajné auto prešlo do protismeru a tam sa zrazilo s nákladným. Výsledok - jeden mŕtvy policajt (vodič) a dvaja ťažko zranení - jeden policajt a pasažierka - žena, ktorú pre nejaký finančný delikt prevážali na iné miesto. Každá, a zvlášť tragická nehoda je smutná, mňa však zarazila jedna skutočnosť - ani jeden z policajtov podľa správ vraj nebol pripútaný. pokračovanie článku
V prílohe tohto príspevku je odkaz na tabuľku v Exceli (dá sa stiahnuť), kde sú zosumarizované informácie o jednotlivých poslancoch nášho parlamentu.. Všetky údaje pochádzajú len z oficiálnej stránky NRSR. Jednoduchou formou sa v tabuľke dajú vyberať poslanci/poslankyne podľa jednotlivých kritérií (politická strana, pohlavie, titul, kraj a mesto/obec, ktoré zastupujú, vek a pod.) a jednotlivo alebo hromadne vyberať emailové adresy pre posielanie vašich dotazov a pripomienok. Súčasne sa z 9 rôznych tabuliek dá vyčítať množstvo zaujímavých informácií. Chceli by ste napríklad vedieť, ktorí poslanci zastupujú ktorú stranu a ktorý kraj? Aký je priemerný vek poslancov? Alebo ktorý klub má najnižší a ktorý najvyšší priemerný vek? Koľko je v parlamente lekárov? Ktorí poslanci nemajú VŠ vzdelanie a koľko ich je? Koľko je medzi poslancami tých, čo majú titul profesor? V ktorých stranách majú všetci poslanci vysokoškolské vzdelania? Alebo koľko žien je v parlamente za jednotlivé politické strany? Kedy majú jednotliví poslanci narodeniny? Koľko poslancov a z ktorých strán zastupujú napríklad Žilinský kraj? pokračovanie článku
Zaujímam sa autá trochu viac než je zvykom. O mojom terajšom aute, ale aj o iných značkách sa snažím zistiť maximum možných informácií - a nielen tých oficiálnych od predajcov a z reklamy, ale hlavne od konkrétnych majiteľov. A v dnešnej dobe internetovej je najlepší spôsob hľadanie skúseností na Internete na rôznych fórach. Po prečítaní veľkého množstva príspevkov som nadobudol dojem, že minimálne 80 až 90 % vecí uvádzaných na týchto fórach je pravdivých. A nestačil som sa diviť, aké zvláštne (a hlavne negatívne) skúsenosti majú ľudia s takým jednoduchým a samozrejmým úkonom ako je servisná prehliadka, respektíve výmena oleja (pokiaľ sa nespoliehajú len na poctivosť servisov). Sú to síce informácie sprostredkované a neoverené, ale niektoré mi potvrdili aj ľudia od fachu. pokračovanie článku
Nad takmer neobmedzeným sťahovaním digitálneho obsahu vo všetkých jeho formách prostredníctvom internetu sa pomaly, ale isto sťahujú mraky. Viaceré európske štáty (napr. Írsko, Veľká Británia, Francúzsko) už zaviedli alebo sú tesne pred zavedením reštrikčných opatrení (najčastejšie vo forme odpojenia internetu) pre užívateľov, ktorí dávajú obsah svojho počítača (filmy, hudbu, software a pod.) k dispozícii aj ostatným užívateľom (prostredníctvom tzv. torrentov). Rovnako sa začína diskutovať o zákaze služieb typu Rapidshare. Pred pár dňami sa v podobnom duchu vyslovila aj Európska komisia, ktorá sa bude ako kompenzáciu snažiť poskytnúť rýchly internet rádovo v desiatkach megabitoch za sekundu (Mb/s) prakticky pre každého občana. Ale ako to už v takýchto situáciách býva, je to hra mačky s myšou. Je takmer isté, že ľudia s nájdu iné možnosti, ako sa bezplatne dostať k digitálnemu obsahu. Domnievam sa, že sa dostaví úplne opačný výsledok, ako si vlády sľubujú, a síce, že nastane doslova explózia šírenia nelegálneho obsahu. V tomto príspevku by som chcel predstaviť svoju víziu tohto procesu v horizonte 5 - 10 rokov. pokračovanie článku
Na arogantné vystupovanie premiéra Fica sme si už nejako zvykli a každý sa s tým vysporadúva po svojom. Ja napríklad tak, že ho dokážem sledovať maximálne 2-3 minúty a potom musím prepnúť na iný program. Rovnako už neprekvapí svojou záľubou v prekrúcaní faktov a skutočnosti. To, čo však predviedol v stredu 30.6.2010, sa však zapíše do dejín slovenskej politiky - a určite nie pozitívne. Odmietnuť v civilizovanej spoločnosti pozvanie od prezidenta je jednoducho vrchol neslušnosti. A to bez ohľadu na to, kto tým prezidentom je. pokračovanie článku
Ešte sa poriadne ani nezačali koaličné rozhovory, a Fico (ale aj médiá) už začína hovoriť o rozpade budúcej vládnej koalície. A vieme aj približný termín - do roka a do dňa. Prečo by sa však mala štvorkoalícia rozpadnúť? Ťažko možno uveriť tomu, že by nejaký koaličný pravicový poslanec radikálne len tak zmenil svoj osobný názor a bol by mu zrazu bližší Smer. V tomto regióne - či už na Slovensku alebo v Čechách - je však špecialitkou kupovanie, či dokonca predávanie poslancov. A to by už mohol byť dostatočný dôvod na zmenu názorov niektorých poslancov. Pokúsim sa teraz odhadnúť, respektíve vypočítať, aká by mohla byť cena za prestup do „mužstva" Smeru. Parlamentná matematika je jasná - stačí aspoň 5 poslancov, ktorí začnú „kopať" za Smer, a vláda sa môže úplne zmeniť. Ale aká by mohla byť štartovacia suma, na ktorej by sa poslanci začali „draftovať"? A ako dlho by mohlo trvať vyjednávanie? A čo ma vedie vôbec k uvažovaniu o takejto „špinavosti"? pokračovanie článku
Je po voľbách, a tak je prirodzené, že sa na verejnosti postupne začnú riešiť iné problémy ako Ficova vláda. Prakticky hneď potom, ako sa ukázalo, že vládu pravdepodobne zostaví štvorlístok, sa v médiách začala objavovať staronová téma - výhrada vo svedomí. Nemám vôbec záujem robiť nejakú kampaň alebo antikampaň, len chcem zosumarizovať myšlienky, ktoré má pri tejto téme napadajú. Nebudem sa pritom vôbec zaoberať náboženským aspektom, ale iba psychologickým a morálnym. Azda najväčšou záhadou pre mňa je, prečo je vo verejnosti taký odpor voči prijatiu zákona, ktorý rozširuje ich potenciálne práva. Občas mám pocit, že ľudia sú proti niečomu, ale vlastne ani celkom nevedia, proti čomu. Sú však proti tomu, lebo väčšina ľudí okolo nich má podobný názor. pokračovanie článku
Pri čítaní postupne zverejňovaných výsledkov volieb ma zarazila u strany SaS jedna kuriozita: na 3.,4.,5. a 6 miesto sa prekrúžkovali ľudia zo147., 148., 149. a 150. miesta. Skúsil som nájsť odpoveď, pozrel som si zoznam ich kandidátov - ale poslední štyria v zozname nemajú na prvý pohľad nič spoločné, sú to rôzne profesie, jeden je z Prešova, ďalšia z Nižnej a dvaja sú z Trnavy. A potom som si spomenul - za túto anomáliu môže internet. pokračovanie článku
ekonóm, mám rád netradičný pohľad na bežné veci
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
